Martina Valachová je zhmotnená energia. Stretnutia s ňou bývajú veľmi živé. Z ľahkých tém plynulo prechádza na tieťažšie. Pred rokom a pol založila spolu s Andreou Trávničkovou projekt, ktorý je zameraný na ľudí po štyridsiatke. Zistila totiž, že na pracovnom trhu ťahajú ľudia(hlavne po štyridsaťpäťke) za kratší koniec. A to napriek tomu, že sú skúsení, majú prehľad a konečne aj viac času, pretože deti (zväčša) odrástli. Prinášame rozhovor so ženou detabuizujúcou témy, o ktorých väčšina z nás vie, ale nerozpráva.

Martina, povedzte nám na úvod niečo o sebe.

“O sebe? To by bolo dlhé rozprávanie, keďže sa stalo, že sa na tejto zemeguli pohybujem veľa rokov, a to veľmi aktívne (smiech). Ale skúsim, nech nie som skúpa na slovo. Som typ človeka, ktorý sa snaží hľadať cestu, ako veci zrealizovať. Veta „Nedá sa“ je mi veľmi cudzia. Vytesňujem ju v princípe už od detstva. Otec mi zvykol hovoriť: „Ty urobíš všetko, čo chceš. Keď chceš.“ Tak chodím po svete a robím. Som tak trochu workoholik, čo už je našťastie nadávka, a nie macherstvo. Preto si čoraz viac uvedomujem, že musím svoju životnú energiu, ktorej mám na rozdávanie, používať rozumne, pretože balans v živote a práci je dôležitý. Priznám sa, že je to pre mňa stále viac teória ako realita, ale pracujem na tom veľmi usilovne. Odhalila som napríklad, že mi veľa času zaberá poskytovanie nevyžiadanej pomoci.”

Áno, to som si všimol pri našom stretnutí. Hneď ste mali riešenie jedného problému, ktorý som načrtol…

“Je to tak. Som totiž človek riešiteľ. Stačí, že niekto v rozhovore spomenie problém a namiesto toho, aby som sa spýtala, ako ho chce dotyčný riešiť, okamžite mi zopnú kontrolky a začínam ho riešiť ja. Ale mohli ste si všimnúť, že som sa v polovici vety zasekla a povedala, že ak si nebudete vedieť rady s doriešením, tak potom mi zavolajte a dám vám kontakt na odborníka. Už toto je veľký posun. Pred pár rokmi by som vás možno na mieste telefonicky rovno spojila so spomínaným odborníkom, či by ste chceli či nechceli. Do večera by ste mali termín možno aj mimo ordinačných hodín a hneď ráno by som overovala, či je všetko v poriadku.”

Páči sa mi, ako sa viete sama na seba pozrieť s vtipom a nadsadením. Napriek tomu, že ste idúcky životom poskytovali (aj) nevyžiadanú pomoc, stihli ste toho dosť.

“Asi hej. Stihla. Aj keď je veľa ľudí, ktorí dokázali a stihli urobiť prevratnejšie veci. Niečo vyvinuli. Vyskúmali. Vymysleli patent. Ja nie som človek tejto kategórie. V podstate nie som asi nijako špeciálne zaujímavá. Prešla somvšak mnohými povolaniami. V princípe každá práca alebo projekt, do ktorého som sa pustila, boli vždy z iného súdka ako tie predtým. A keď hovorím z iného, tak to tak aj myslím. Moji kamaráti sa zvyknú smiať, pretože majú chaos vo vizitkách a mailových adresách, ktoré som mala a mám. Telefónne číslo si však držím rovnaké, takže vždy nájdu cestu,ako sa so mnou spojiť (smiech). Vo svojom jadre som najmä obchodník a marketér. Predaj milujem a predávam tak, že si to ani neuvedomujem. A našťastie (vraj) ani druhá strana. Včera sme napríklad ukončili jeden projekt a na jeho konci som účastníkom predala ďalší workshop bez toho, že som si to uvedomila. Aj mi poďakovali. A to ma teší. Pre väčšinu ľudí je totiž predaj čosi nepríjemné. Majú pocit, že potrebujú niekoho otravovať, aby bol na konci výsledok a aby zarobili.Ja sa na predaj pozerám úplne inak. Pozerám naň ako na príležitosť pomôcť druhej strane vyriešiť problém. A to sa zase dostaneme na začiatok. Som skrátka riešiteľ.”

Takto nejako vznikla aj myšlienka zaoberať sa témami, ktoré sa týkajú ľudí po štyridsiatke?

“Áno, presne tak. Nejako som v živote narazila na také vákuum, že som nemala nič rozbehnuté a neprichádzal ani žiadny skvelý nápad, čo začať. Tak som si povedala, že sa teda zamestnám a cestou možno na niečo prídem. V tom procese hľadania som zrazu zistila, že nie som až taká žiadaná. A nebolo to pre vzhľad. Jednoducho mi cestou niektorí otvorene povedali, že „vaše ročníky nevoláme“. Písala som k tomu aj vtipnú glosu. Ale ako som už spomenula, ja som riešiteľ. V istej chvíli ma to tak rozčúlilo, že som si povedala „A DOSŤ“.  A náhodou (viete, že náhody neexistujú) som práve vtedy narazila na skvelú koučku a veľmi múdru ženu Andreu Trávničkovú. Mala všetko. Absolútnu hĺbku, poznanie a umenie pomenovať veci. A tak z kombinácie mojej  energie a Andreinej hĺbky a skúseností vznikol do štyroch mesiacov projekt Inštitút Trvalého Rozvoja 40+. A pohli sme sa z bodu nula…”

Všimol som si, že ste realizovali aj celkom zaujímavý prieskum medzi ľuďmi po štyridsiatke.

“Áno, to bol vlastne jeden z prvých krokov. Do prieskumu sa zapojilo 530 ľudí. Pýtali sme sa ich, ako dlho si hľadajú prácu,čo urobili, keď si ju nevedeli nájsť a mnohé ďalšie otázky. Prieskum a niektoré výsledky z neho nájdete na našom webe. Zistili sme, že mnohí z nás sa rozhodnú podnikať, iní zoberú prácu, v ktorej sú nie úplne spokojní, pretože šeky treba platiťvčas. Väčšina týchto ľudí však ostane v procese hľadania. Iba málo z nich osloví odborníkov a vyžiada si pomoc kouča, psychológa… Pre tých, čo hľadajú a chcú naštartovať, sme začali prinášať informácie a rozhovory s odborníkmi, ktorí sa snažia poradiť, alebo dať na niektoré otázky komplexnejšie odpovede. Stále sme však mali malý zásah, pretože dostať dnes kvalitný obsah, ktorý nie je plný instantných riešení,k čitateľom, to nie je vôbec jednoduché.”

Keď sa vyskytne problém, tak prichádzate s riešením, či nie?

“(smiech) Áno. Veď ako inak. Už som niekoľkokrát naznačila, že som riešiteľ. Preto som prišla na jeseň s návrhom, aby sme web inštitútu prekonvertovali na magazín. Keďže sa venujem tvorbe webov, vytváraniu obsahov, copywritingu (je to vlastne môj osobný reštart: www.juicy.sk), zavolala som mojim spolupracovníkom a navrhla som im, že by sme urobili takýto krok. Myšlienka sa im páčila, aj keď ma upozorňovali, že to bude časovo náročné. Túto informáciu som vypla a povedala som si, že dám do toho všetko a buď projekt a magazín zaujme alebo nie. Ak nie, tak si budem môcť povedať, že som urobila všetko, čo bolo možné. S týmto nastavením som sa pustila do práce. Bol pondelok 8.00. V stredu o 20.00 sme už dávali na naše sociálne siete avízo, že Sme Magazín40plus. Bola to taká 48- hodinovka. Za tých 48 hodín som s pomocou mojej kolegyne, s ktorou realizujeme a dodávame web riešenia pre klientov, prekonvertovala web na iný typ platformy. Obvolala som asi 20 ľudí, ktorí mali čo povedať, poslali nám články, všetko sme spracovali, vytvorili sekcie a rubriky, nasadili a bolo hotovo.”

Projekt vyzerá úspešný. Cieli aj na našich čitateľov, keďže my sme sa sústredili na ľudí, ktorí sa narodili v roku 1974.

“Áno, samozrejme, veď 1974 je na polceste medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou. A viete čo? Ja sa fakt teším. Za svoj život som odštartovala desiatky projektov alebo ľudí a značiek. A zrazu som stála pred výzvou odštartovať v princípe seba, a to tak, že možno niektoré príspevky a rady, ktoré prinášame, pomôžu ďalším. A to je neuveriteľne liečivá a životodarná sila. Veľmi sa radujem, pretože nám do redakcie (áno, už nie som sama a pomáha mi autorka a spisovateľka Katka Mayer) chodia maily, ktoré chvália, alebo maily od ľudí, ktorí sa chcú pridať. Píšu pre nás do slova a do písmena osobnosti a kapacity. Spomeniem napríklad Soňu Borušovičovú, spisovateľku a literárnu dulu, ktorá zase pomáha mnohým ďalším ľuďom s písaním a vydávaním kníh, alebo Martin Miler, uznávaný psychológ, ktorý píše vtipné glosy a zamyslenia zo života. Potom Martin Kasarda, ktorý pre nás pripravuje rubriku S knihou v posteli, Gregor Mareš, moderátor, ktorý má čo povedať nielen za mikrofónom. Petra Ázacis, ktorá bola prvá známejšia osobnosť a uverila projektu ihneď na začiatku. Píšu pre nás kouči ako Dagmar Polievková, Andrea Trávničková, Janette Šimková, Branislav Hromada. Začali pre nás písať aj ľudia, ktorí predtým nepísali a ich články sú svieže a veľmi čítané. Je to aj pre nich nové poznanie a inšpirácia. Oslovujú nás redaktorky z rôznych iných printových magazínov a my ich veľmi radi a s potešením vítame na palube. Nemôžem tu všetkých vymenovať, ale vážim si to. Vďaka týmto ľuďom prinášame každý jeden deň kvalitný obsah a samozrejme sme otvorení novým spoluprácam a príbehom. Medzi ľuďmi, ktorí sa narodili v roku 1974, existuje zaručene veľa kvalitných a životom skúsených bytostí. Privítame obsah aj od nich. Alebo možno sú medzi vami ľudia, ktorí by vedeli inšpirovať ďalších, lebo reštartovali a chcú sa podeliť o svoj príbeh. A radi napíšeme aj o projekte 1974. Veď sa ku nám absolútne hodí.”

Oslovujete aj firmy a máte pre ne rozvojové programy?

“Áno, ideme aj cestou offline. Pretože obsah síce šírime vďaka internetu, ale skutočné príbehy sa dejú najmä v reálnom živote. V oblasti workshopov a vzdelávania máme dve línie. Na ich predstavenie by bol treba samostatný článok. Iba v skratke naznačím, že realizujeme workshopy pre firmy (napríklad Komunikácia medzi generáciami x, y, z – pretože tu nastáva v dnešnej dobe problém). Ale robíme aj workshopy pre jednotlivcov. Ako si pripraviť životopis ktorý vás predá, alebo ako zistiť, ktorým smerom sa v kariérnom živote pohnúť. Potom sú tu aj workshopy orientované možno trochu viac na ženy – aktuálne sme finišovali náš prvý Víkendový reštart a pripravujeme ďalší (šport, strava a motivácia po štyridsiatke), alebo workshopy zamerané na vonkajšiu krásu: Elegantná žena (stajling, líčenie – ako byť elegantná do 20 minút a nestrácať čas). V spolupráci s platformou Akčné ženy sme pripravili prvý spoločný projekt Akčný speed networking, ktorý budem moderovať. Je toho veľa. Budem preto nesmierne rada, ak tento rozhovor osloví ďalších ľudí a spoločne budeme búrať mýty. Vek je iba číslo a neplatí to lenv kozmetickom priemysle. Je iba na nás, či budeme hľadať riešenia. Sám človek je nič. Ale ak sa prepojíme, môže vzniknúť tvorivá sila, ktorá nás dovedie niekam, kam ešte teraz nevidíme. Verím tomu a budem sa tešiť na spoluprácu.”

 

 

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zvoliť menu
EUR Euro
Zavrieť

Košík

Žiadne produkty v košíku.

Hľadať

Vyhľadávané kľúčové slová: Tričká, mikiny, šiltovky, iné